História enkaustiky
Samotné slovo enkaustika pochádza z gréčtiny a dá sa preložiť ako „ vypaľovanie”, čo naznačuje, že pri tvorení umeleckého diela namaľovaného pomocou tejto techniky sa používa teplo. Po dokončení sa táto vosková maľba horúčavou spájala a vpalovala k podkladu, bola napojená voskom, enkaustována.
Je to maliarska technika starovekého antického pôvodu, pri ktorej sa ako farbiace médium používa roztavený včelý vosk do ktorého je pridaný pigment a vytvára kúzelné efekty. Niekedy sa do vosku tiež primiešavali aj zložky ako kazeín, vajcia, glej, damarová živica, ľanový olej, alebo ďalšie prísady.
Enkaustika pravdepodobne pochádza zo starovekého Grécka, a to už z 5. storočia pr. n. l., a podľa niektorých hostorických zdrojov spred 5000 rokov, alebo ešte omnoho staršia.
Podľa starovekých prameňov bola enkaustika maliarskou technikou, ktorá využívala včelí vosk, a používali ju starovekí grécki, rímski a byzantskí maliari.
Enkaustika sa používala pri nástenných maľbách ako aj pri maľbách na stojane. Maľovalo sa na drevený podklad, plátno, leštený papier, keramiku, a pridaním polychrómu na sochy, kov a iné materiály.
Grécky moreplavci používali včelí vosk a živicu k utesnieniu špár v lodných trupoch svojich plavidiel. Prifarbením včelieho vosku získali námorníci možnosť ako si skrášliť svoje bojovné lode. Táto farba na lodi nebola ovplyvnená slnkom, soľou ani vetrom.
Od plavidiel sa dostali až ku zdobeniu dosiek, sôch, keramiky a budov.
Staroveké dokumentárne zdroje svedčia o širokom používaní enkaustickej techniky maliarmi v klasickom antickom umení. Maliari sa nazývali enkaustickými maliarmi alebo voskovačmi a slovo vosk bolo synonymom slovu enkaustika ako aj slovu maľba.
Za vynálezcu enkaustiky je považovaný Pausias, grécky maliar z prvej polovici 4. stor. pr. n. l. Bol obdivovaný pre svoje nádherné obrazy, ktoré maľoval enkaustikou.
V roku 79 pred Kr.. Umelci maľovali väčšinu nástenných malieb voskom za použitia voskovej emulzie a tzv. Punského vosku.
Plínius starší, rímsky historik z prvého storočia n.l, sa vo svojich spisoch zmieňuje o niekoľkých použitiach enkaustiky: maľba portrétov, mytologické vyobrazenia na panely, farbenie mramoru a terakoty a tiež skrášľovania slonoviny. Plinius opisuje proces nanášania tekutiny na steny a ich prichytenie.
Enkaustika bola síce o dosť pomalšia a drahšia metóda ako kreslenie temperou, však maľby zachytené touto metódou boli schopné vystupovať do priestoru a vytvárať tak reliéf. Vosk navyše dodával farbivu veľmi zvláštne efekty. Dokončené dielo tak vyzeralo viac
živo.
Plínius opísal tento proces ako varenie včelieho vosku s morskou vodou za pridania uhličitanu draselného a následným vybielení na slnku. Text, ktorý najlepšie vysvetľuje podstatu punského vosku pochádza od Dioskorida. Ten popisuje prípravu podobne ako Plínius a vysvetľuje, že cieľom tohto procesu je bielenie včelieho vosku.
Veľká časť gréckej populácie sa usadila v oblasti fajjúmské oázy blízkosti Káhiry v Egypte, čo bol následok ťaženie Alexandra Veľkého v roku 330 pred Kr. A následného prevzatia vlády Grékov nad Egyptom.
Táto technika bola použitá pri pohrebných portrétov v Egypte okolo r. 100-300 po Kristovi, pri maľbe ikony Blachernitissa a ďalších raných ikon.
Grécky vplyv na kultúru a umenie sa začal prejavovať v helenizme, ale aj egyptská kultúra, život a zvyky ovplyvňovali grécky ľud. Gréci napríklad prebrali obrad mumifikácie. Cez sarkofág zosnulého bol vystavený jeho portrét vytvorený pomocou enkaustiky. Najslávnejšie portréty vznikali v prvom a druhom storočí nášho letopočtu – hovoríme o tzv. Fajjúmských mumiových portrétoch. Portréty zosnulých boli dodané na drevené dosky a následne pripájané k rakvám, dnes sa však vystavujú oddelene.
Áno, diela staré skoro dvetisíc rokov sa zachovali až dodnes vďaka výborným vlastnostiam vosku – od začiatku devätnásteho storočia do dnešného dňa bolo objavených 900 takýchto portrétov.
Po úpadku Rímskej ríše a následnom období ekonomickej nestability upadla enkaustika do zabudnutia.
Bola príliš drahá a komplikovaná na to, aby do nej niekto investoval. Niektoré obrazy kreslené enkaustikou, predovšetkým s náboženskými motívmi, sa objavili v 12. storočí, k väčšiemu rozmachu však nedošlo a enkaustika bola ďalej zabudnutým umením.
V dobe 1600 – 1800 na ostrove Samar používal enkaustiku domorodý kmeň Kut-kut, stratené umenia z Filipín používajúci sgrafitá a enkaustické techniky.
Zlom prišiel až v polovici 18. storočia, kedy boli objavené nástenné maľby v Pompejach (1738) a Herculaneu (1748).
K dokonalému oživeniu enkaustiky však došlo až v 20. storočí, kedy sa elektrické vyhrievacie zariadenia stali samozrejmosťou každodenného života. V roku 1920 začal enkaustiku používať mexický maliar Diego Rivera.
Enkaustické umenie zaznamenalo vzostup popularity od roku 1990 pomocou elektrickej žehličky, teplelnej platničky a vyhrievaného enkaustického perá na rôzne povrchy, vrátane doštičiek, papiera a dokonca aj keramiky. Žehlička umožňuje vytvárať rozličné základné umelecké vzory. Avšak toto nie je obmedzené len tvorbou abstraktných výtvorov, môže byť použité na vytvorenie komplexnej maľby, ako to umožňujú aj iné médiá ako olej a akrylové farby.
V roku 1940 sa o novú vlnu enkaustiky snažil Karl Zerbe, riaditeľ bostonskej školy School of The Museum of Fine Arts. Je považovaný za otca enkaustiky. K maľbe voskom sa dostal aj samotný Pablo Picasso.
Enkaustiku nájdeme aj v dielach umelcov dvadsiateho storočia, napríklad Jasper Johns a Fernando Leal Audirac.
V dvadsiatom storočí maliar Fritz Faiss (1905-1981), študent Paula Klee a Vasilija Kandinského vo Weimarskej Bauhausu, spolu s Dr. Hansom Schmidom, znovu objavili techniku enkaustické maľby tak zvaným „púnskymi voskom“. Faiss držal dva nemecké patenty súvisiace s prípravou vosku pre enkaustické maľbu. Jeden sa týkal úpravy bodu topenia včelieho vosku z pôvodných 60 ° C na 100 ° C (zo 140 na 212 ° F). Toho docielil uvarením vosku v roztoku morskej vody a sódy trikrát po sebe. Výsledný, tvrdšie vosk je rovnaký, ako vosk púnsky podľa starovekých gréckych spisov o enkaustickej maľbe.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa konali dve veľmi významné výstavy.
V roku 1992 sa v Kalifornii predstavila výstava s názvom Súčasné použitie vosku a enkaustiky (Contemporary Uses of Wax and Encaustic),
V roku 1999 potom výstava v New Jersey s názvom Poetika vosku: umenie enkaustiky v Amerike (Waxing Poetic: Encaustic Art in the America).
Aj keď sa uvádzajú údaje, že v súčasnosti sú dobre známe techniky s tekutým voskom a používa ich viacero súčasných maliarov, denne sa stretávam s ľuďmi, čo o tejto čarovnej technike nikdy nepočuli. Od vynálezu prenosných elektrických výhrevných prístrojov, ktoré pomohli vyriešiť niektoré ťažkosti súvisiace s touto technikou je dostupná, prístupná a možno realizovateľná takmer všade.
Kovové nástroje a špeciálne kefy môžu byť použité na úpravu maľby pred tým, než sa ochladí, alebo môžu byť použité vyhrievané kovové nástroje k manipulácii s vychladnutým voskom. Dnes umelcom umožňujú nástroje ako horúce žehličky,perá , teplovzdušné pištole a iné spôsoby použitia tepla predĺžiť čas, ktoré umožní pracovať s materiálom. Pretože vosk je používaný ako spojivo pigmentu, enkaustika môže byť rovnako tvarovaná, ako maľovaná.
Súčasnosť a Enkaustika
Súčasnosť vyzerá tak, že v roku 2016 je na Slovensku 17 umelkýň a certifikovaných lektoriek, ktoré vás s touto kúzelnou tvorivou a bezhraničnou technikou radi oboznámia. V Čechách je ich 5.
Hurááá v roku 2017 oslavuje Enkaustika 10 výročie od jej znovuobjavenia 🙂
Enkaustika – prekrásna maľba horúcim voskom, prehistorická maliarska technika zažíva znovuzrodenie.
Ako certifikovaná Lektorka enkaustiky som oprávnená viesť školenia a toto umenie predvádzať.
Chcete si dať namaľovať osobný obraz, alebo si chcete sami namaľovať obraz, ktorý by bol súlade s vašimi potrebami a želaniami?
Napíšte mi: lenkaslnieckova@gmail.com
Vylaďte si svoje prostredie cez maľby a farby.
Prostredie tvorí 30% z celku, ktoré vás môže ovplyvniť a ktoré môžete ovplyvniť vy.
,,I can paint a picture that will suit your personal needs and wishes” 
Želám krásny dník
Lenka Slniečková
Určite Vás bude zaujímať aj ako Enkaustika plní funkciu arteterapie
>Bonus: pozrite si krátke video o Brezne, ktoré vytvoril Matej Šajgalík a kde určitú rolu hrajú aj obrázky z mojej tvorby