Veľa ľudí vie o svojom aute viac ako o vlastnom tele. Patríte medzi nich?
Ľudské telo určite patrí k najfascinujúcejším výtvorom prírody. Od vzniku embrya až po starobu podáva obdivuhodné výkony.
Veľké množstvo zaujímavých informácií o ľudskom tele možno vyjadriť v číslach. A tie sú naozaj pozoruhodné. Pozrime sa na to bližšie.
Bunka
Svoju zemskú púť začíname ako jediná bunka z matkinej strany a jediná bunka z otcovej strany. Postupným vývojom počet buniek narastá. Telo dospelého človeka obsahuje asi 100 biliónov buniek a je ich najmenej 200 rôznych druhov.
Počas života ľudské telo vytvorí dohromady asi 12 kvadriliónov buniek.
Väčšina buniek má mikroskopické rozmery – typická bunka má priemer 20 – 30 μm. Výnimkou je vajíčko s veľkosťou 0,1 mm.
K mimoriadne špecializovaným bunkám patria neuróny a svalové vlákna, ktoré môžu mať dĺžku aj viac ako 30 centimetrov, sú však mimoriadne tenučké.
Hlava
Nie nadarmo sa mozog zvykne prirovnávať k supervýkonnému počítaču – obsahuje viac ako 100 miliárd neurónov. Jediný neurón môže prostredníctvom výbežkov komunikovať s tisíckami ďalších neurónov. Mozog neprestáva pracovať ani na okamih počas celého nášho života, váži v priemere okolo 1,5 kg a zhruba zo 70 percent jeho objemu tvorí voda. Farba mozgu je v podstate červená.
V mozgu prebieha každú milisekundu asi 1000 výpočtov, za 50 milisekúnd vraj dokážeme spracovať obraz a za 40 milisekúnd rozpoznáme tvár. Podľa odborníkov vraj iba na to, aby sme dokázali vzpriamene stáť, prebehne v mozgu asi 3000 výpočtov.
Mozog spotrebuje asi pätinu kyslíka, ktorý dýchame a na svoju činnosť potrebuje až 20 percent objemu krvi.
Počas noci sa nám prisnia asi tri sny a vo veku 10 rokov máme odsnívaných okolo 13 350 snov. Každú noc absolvujeme niekoľko snových cyklov, sny sa nám snívajú, keď je mozog najaktívnejší.
Prespíme asi 26,5 roka svojho života a snením strávime asi šesť rokov svojho života.
Našu inteligenciu neurčuje veľkosť mozgu ani počet neurónov. Napríklad mozog Einsteina bol o niečo menší, ako je priemer. Dôležitý je počet spojení – synáps medzi mozgovými bunkami. V priemere sa u každého z nás vyvinie 100 miliónov synáps.
Oči
Sietnica ľudského oka obsahuje viac ako 120 miliónov čapíkov a asi sedem miliónov tyčiniek. Nervové vlákna vystupujúce z tyčiniek a čapíkov sa spájajú s vláknami zrakového nervu, cez ktorý sa informácie dostávajú do mozgu. Každý zrakový nerv pozostáva asi z milióna nervových vlákien.
Počas celého života vyplačeme asi 56 litrov sĺz. Podľa vedcov vraj 49 % sĺz vyplačeme zo smútku, 10 % keď sa hneváme, 7% sĺz vyroníme zo súcitu, 5% percent od vzrušenia, 4% zo strachu a 21 % sĺz sú slzy radosti.
Svaly
Telo bežného dospelého muža i ženy obsahuje približne 640 svalov – u muža sú to asi dve pätiny jeho celkovej hmotnosti, u žien o niečo menej.
Svaly zriedka pracujú samostatne, v tele máme tri hlavné typy svalového tkaniva: priečne pruhované, hladké a srdcové svaly, ktoré sú špeciálnym typom priečne pruhovanej svaloviny.
Smiech
Smiech je skvelý prostriedok na znižovanie stresu i krvného tlaku, posilňuje srdce, pomáha pri bolesti, spaľuje kalórie, chráni nás pred vírusmi, okysličuje krv či posilňuje imunitu. Keď sa denne smejeme v priemere šesť minút a použijeme pritom asi 312 svalov.
Kostra
Kostra tvorí asi pätinu celkovej hmotnosti tela.
Ako novorodenci máme celkom 300 kostí, no v dospelosti už len 206. Ako je to možné? Jednoducho preto, že mnohé z nich sa počas vývoja a rastu spoja a vytvoria jednu kosť. Sú však aj odchýlky – asi jeden človek z dvadsiatich má o jedno rebro viac.
80 kostí tvorí osovú kostru, 64 kostru horných končatín a 62 kostí kostru dolných končatín.
Kostné tkanivo obsahuje asi 22 percent vody, má však veľmi pevnú, ľahkú a ohybnú štruktúru.
V tele máme asi 230 kĺbov a viac ako 300 rôznych kostných spojení.
V ľudskej hlave nájdeme dohromady 29 kostí. 22 z nich tvorí lebku, pričom 21 z nich (s výnimkou sánky, ktorá ostane voľná a k spánkovej kosti je pripevnená dvomi spánkovo-sánkovými kĺbmi) splynie počas vývoja do jediného pevného útvaru. Miesta zrastu sa nazývajú švy – sutúry.
Najviac kostí máme v rukách – až 54, vrátane zápästia. Noha má 26 kostí a tvár 14.
Najväčšia kosť v našom tele je stehenná kosť – vo veľkosti zhruba štvrtiny našej výšky. Najmenšou ľudskou, doslova kôstkou je strmienok (strmenná kosť), ktorá sa nachádza v strednom uchu a je veľká asi ako zrnko ryže (cca.5 mm).
Všetky kosti v našom tele sú navzájom napojené. Každá jedna je pripojená k inej, výnimku tvorí iba jedna jediná kosť a tou je jazylka, ktorá sa nachádza na krku medzi bradou a hrtanom.
Najpevnejšou kosťou vôbec je práve tá najdlhšia – stehenná kosť. Je silnejšia ako betón a pri tom je dutá.
Kosti sú silné a pevné, a postavené tak, aby vydržali veľmi veľa, no prekvapivo – nie sú najtvrdšou látkou v našom tele. Tento titul totiž patrí zubnej sklovine – tá je najtvrdšia.
Hoci sú z pevného materiálu, ktorý im dáva silu, v skutočnosti sa skladajú z tony živých buniek, ktoré prežívajú vďaka krvi. Celý život v nich prebieha látková výmena a sú úložiskom kostnej drene, pričom červená kostná dreň je práve krvotvorným orgánom (červená kostná dreň je u detí vo všetkých kostiach, ktorú potom nahrádza žltá kostná dreň, u starých a podvýživených ľudí šedá – degradovaná, červená zostáva už len v niektorých kostiach).
Viete že? Ľudia a žirafy majú úplne rovnaký počet kostí v krku.
Srdce, krvné cievy a krv
Zložitá sieť ciev, žíl a vlásočníc dosahuje dĺžku asi 150-tisíc km. Vlásočnice sú najmenšie cievy v ľudskom tele, ich plocha je viac ako 6-tisíc m2.
Srdce muža váži asi 350 g, u žien o niečo menej. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je cca 14 cm.
Srdce malého človiečika začne biť štyri týždne po splodení. Od toho okamihu až do konca života vykoná ľudské srdce priemerne 2,8 miliardy úderov.
Krv tvorí asi dvanástinu telesnej hmotnosti dospelého človeka, čo je zhruba 5 litrov. Za minútu prečerpá ľudské srdce v priemere asi 5 litrov krvi (hovoríme o minútovom objeme), počas života je to zhruba 192 miliónov litrov.
Asi 50 – 55 % objemu krvi tvorí plazma, ktorá pozostáva asi z 90 % vody. Zvyšok – 45 – 50 % tvoria tri typy špecializovaných buniek – biele a červené krvinky a krvné doštičky.
Bielych krviniek, ktoré sú súčasťou imunitného systému, telo denne vygeneruje miliardy a v prípade, že bojujeme s nejakou infekciou, môže sa táto produkcia až strojnásobiť.
V krvnom obehu človeka cirkuluje viac ako 50 druhov hormónov – chemických poslov tela.
Tráviaca sústava
Naša tráviaca sústava vyprodukuje ročne asi 2100 l tráviacich štiav.
Týždenne zjeme v priemere 5 až 6 kg potravy a jedením strávime asi 5 rokov svojho života, pričom každý z nás spáli v priemere 60 miliárd kalórií.
Ako je to s tekutinami? Počas života ich vypijeme v priemere 34-tisíc litrov.
Na toalete vraj strávime v priemere asi 28 týždňov svojho života.
V pečeni by sme našli najmenej 20 rôznych typov a podtypov tkanív, no svalového tkaniva je tu veľmi málo.
Pečeň patrí k unikátnym orgánom – plní viac ako 250 samostatných funkcií.
Dýchanie
Asi 490 miliónov ráz počas života sa nadýchneme.
Dospelý človek dýcha denne zhruba 11 000 litrov vzduchu, počas života je to viac ako 258 miliónov litrov.
Koža
Naše telo pokrývajú asi 2 štvorcové metre kože (váži 3-4 kg), pričom na každom štvorcovom centimetri kože nám žije asi 5 miliónov mikroorganizmov.
Koža dosahuje hrúbku od 0,5 mm (očné viečka) až po 5 a viac mm (napr. stupaje).
Zdravý dospelý človek sa ročne zbaví okolo 0,5 kg kože v podobe odumretých kožných buniek.
Na tele máme asi 3 milióny potných žliaz. Ak by sme ich rozvinuli, dosiahli by dĺžku zhruba 9 km.
Za život vypotíme v priemere okolo 14 000 litrov potu.
Vlasy, nechty
Za celý život nám narastie asi 9 m vlasov a 2,87 m nechtov. Spočiatku vlasy rastú rýchlejšie – okolo 0,3 mm za deň a v 10 rokoch ich máme okolo 100 000.
Za deň nám vypadne okolo 80 vlasov.
Vlas je jedno z najpevnejších vlákien v tele – udrží váhu 100 g, takže 100 000 vlasov by unieslo váhu 10 ton.
Dlhé a pekné riasy sú snom každej ženy – okolo každého oka ich máme okolo 200.
Reprodukčná sústava
Počas života žena uvoľní asi 400 vajíčok.
Muž má počas života v priemere okolo 7700 ejakulácií, čo je asi 27 litrov spermií.
Spermie dozrievajú okolo 72 dní, veľkosť spermie je asi 0,05 mm. Spermie sa v semenníkoch tvoria rýchlosťou asi 50 000 za minútu.
Tak možno ste sa nad sebou zamysleli, aký sme dokonalý a fantastický a že sme jedineční.
Možno vás bude zaujímať aj článok: Ľudské telo tvorí 0,5 % Kov a 7 kvadriliard atómov
Prajem nádherný dník
Lenka Slniečko
